Pozerám do neznáma a je mi nanič na tomto svete. Tak raz miluješ človeka, pár krát ti navodí ten pocit, že ako veľmi aj on teba a potom ti vletí silná facka, že sa máš zobudiť z toho blbého sna. Ale ja sa zobudiť nechcem, chcem spať, snívať ďalej. Prečo práve mne má on ublížiť ? Ja to nikomu nerobím. Aká je to spravodlivosť? A nebudem to hádam ´jemu´ tolerovať. Pomstím sa mu, mám to v povahe. Neviem ako, no mne vždy niečo napadne. A potom si dva krát rozmyslí, či to urobí znova. Ale už inej. Mne nie. Ako sa mám cítiť, keď sa mi kamošky na tom smejú ? Že čo si robím hlavu, či som sprostá. Áno, bola som. Za takého idiota. Vieš koľko takých na svete behá ? Už máme niečo za sebou, hovoria. A nerev toľko, to nič nevyrieši. Dobre, ja už som na túto tému skončila. Nechcem o tom...už NIKDY !
Myslela som, že som zanevrela. Ďaľšia chyba. Nie je to tak. Mám princa. Nie je to sen, z ktorého sa nechcem zobudiť, to je skutočnosť skutočná najskutočnejšia. Nepoznáme sa dlho, ale neviem si to vysvetliť, že práve ja. Úžasný chalan. A tak ma miluje. Ani ja nie až tak ako on. Je zbláznený, ako v inom svete. Počúva, dôveruje, mazná sa, poslúcha. Chce ma. Na celý život. Vie, čo láska znamená. Denodenne mi ju ukazuje, vyznáva, rozpráva o nej. Nechcem ho stratiť. Po mojom najväčšom sklamaná prišiel ako blesk z jasného neba. Nikdy si ho nedám, je len môj. Cítim to. Skutočnosť, že ma tak silno miluje, je krásna. Všade sa chválim, hovorím o ňom vo veršoch. Veď taký ako on sa ešte nenarodil. Tak možno áno, ale nechajte ma žiť si v raji ďalej. Toto snívanie sa mi začalo sakramentsky páčiť.
Sme spolu už pár rokov. Dokola to isté. Vyznania lásky, krásny vzťah, moc dokonalý. Nechápem seba samu, ale prestáva ma to baviť. Chlap, ktorý takto zbožňuje, nie je normálny, zdravý. Neviem, pýtam sa seba a potom druhých. Jasné že je, veď ťa miluje, ty bláznivá. Tak si to váž. Také už nenájdeš. Ver mi, ja viem o čom hovorím, vraví Nella. Prestávam si s ňou rozumieť, nezdieľa môj osobný pocit. Spoznala som Simona a on mi hovoril iné. Že nie je dobré, ak to s láskou preháňa. Treba sa aj uvoľniť. Spoznať inú dušu. Správne, tiež to tak cítim. Je skvelý, páči sa mi jeho otvorenosť, spôsob komunikovania. Má úžasnú charizmu. Priťahuje ma jeho inteligencia. Niekedy tak snívam, že aký by bol život pri jeho boku. Veď celé roky mám len môjho princa. Hrozný stereotyp, únavný, nudný. Ale Simon má tiež priateľku. Vedel o čom hovorí, šialene ho miluje a to ešte viac rokov ako mňa môj princ. Nevie, ako ďalej. Prestáva si s ňou rozumieť. Jej silná ostrá láska ho zabíja.
Už viem, ako to tu chodí. Dospela som a seba klamala. Prišla som o to najcennejšie v živote. Už neviem, čo láska je. Prišlo to postupne, no odišlo tak rýchlo. Neostalo mi nič, ani princ, ani odporca prehnanej lásky. Za prehnanú lásku som zhrešila. Nevera za lásku je možno len môj výmysel, za ktorý budem pykať. Uvidíme ako dlho, ale ja už neverím. Ani na rozprávky. Nikdy...
